Na rozdiel od dávnej i nedávnej histórie dnes možno elegantne a jednoducho investovať do široko diverzifikovaného portfólia akcií (podielov vo firmách), ktoré pokrývajú takmer každú oblasť ľudskej činnosti a takmer každý typ finančného či reálneho majetku. Nemožno sa už preto vyhovárať, že ste takú možnosť nemali. Výhodou širokej diverzifikácie je to, že nemusíte nič sledovať, ani rozumieť žiadnym detailom. Stúpne cena ropy? Dobre pre vašich producentov ropy, zle pre dopravcov a chemický priemysel. Klesne cena ropy? Tak zase naopak. Vlastníte jedných aj druhých a teda je vám to jedno. Firmy obchodované na burze tiež vlastnia a spravujú nehnuteľnosti, takže nemusíte nutne vlastniť nejakú vy osobne.
Akcie pokrývajú celé spektrum ľudskej činnosti. Kdekoľvek existuje nejaká zisková aktivita, je prakticky isté, že sa jej venuje nejaká firma z vášho indexového ETF. Nemusíte preto vymýšľať, ako by ste na tejto aktivite zarobili vy osobne; omnoho skúsenejší či šikovnejší ľudia to už riešia za vás. Keďže firmy robia veľmi rôzne veci, je možné ich vlastníctvom efektívne diverzifikovať. Riziká spojené s akciami možno rozdeliť na trhové riziko, ktoré zasahuje všetky firmy (hoci nie v rovnakej miere, ide napr. o riziko recesie, vojny apod.), a riziká špecifické pre jednotlivé firmy (idiosyncratic risk). Týchto špecifických rizík sa zadarmo zbavíte diverzifikáciou (preto sa jej hovorieva "the only free lunch in investing") --- kúpite si indexové ETF a podstupujete tak len celkové trhové riziko. Príklad s cenou ropy vyššie ilustruje, že mnohé špecifické riziká sú protichodné, a práve preto sa ich zbavíte diverzifikáciou. Zároveň z toho vyplýva, že tieto špecifické riziká sú mizerne odmeňované --- ak sa ich dá zadarmo zbaviť, prečo by trh mal ponúkať rizikovú prémiu za ich podstupovanie? Keď budeme hovoriť o investovaní do akcií, myslíme tým diverzifikované portfólio (a nie koncentrované portfólio z niekoľkých titulov, ktoré nutne zahŕňa viac neodmeňovaného rizika --- koncentrované portfóliá majú šancu prekonať trh, ale zároveň v priemernom či mediánovom prípade výrazne za priemerom trhu zaostávajú).
Pri akciách možno očakávať výnos cca 5-12% ročne bez neprimeraného rizika (čo je najviac spomedzi bežne dostupných možností) a nevyžaduje si to žiadne špecifické znalosti ani úsilie. Na prvý pohľad je výnos 8% z akcií dvojnásobný oproti výnosu 4% z termínovaného vkladu. Lenže to nie je celý príbeh: ak investujem 100 eur na 40 rokov, tak pri 4% ročnom výnose budem na konci mať 480 eur, kým pri výnose 8% to bude 2170 eur, čiže 4.5x viac. Zložené úročenie robí zázraky.
Nasledujúca tabuľka popisuje výnos z jednorazového vkladu 100 eur v závislosti od výnosu a uplynutého času v rokoch.
| Obdobie v rokoch | 3% | 4% | 5% | 6% | 7% | 8% | 9% | 10% |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 10 | 134 | 148 | 163 | 179 | 197 | 216 | 237 | 259 |
| 20 | 181 | 219 | 265 | 321 | 387 | 466 | 560 | 673 |
| 30 | 243 | 324 | 432 | 574 | 761 | 1 006 | 1 228 | 1 745 |
| 40 | 326 | 480 | 704 | 1 029 | 1 498 | 2 173 | 2 893 | 4 526 |
Z tabuľky je zjavné, že za dlhé obdobie možno získať 10- až 20-násobok vložených peňazí (napr. pri výnose 6% za 40 rokov, alebo pri výnose 9% za aspoň 30 rokov). Ak by akcie mali budúce výnosy zodpovedajúce 10% p. a. z posledného storočia, vaša investícia sa zdvojnásobí zhruba každých 7 rokov. (Ide o nominálne výnosy, t.j. neočistené o infláciu.) Jedna zo zmysluplných stratégií by tak mohla byť v mladosti niekoľko rokov masívne šetriť a investovať (povedzme 10 až 40 tisíc eur), potom si niekoľko dekád užívať život, a pred dôchodkom sa pozrieť, ako sa to rozmnožilo na 100 až 500 tisíc eur.
Nasledujúca tabuľka popisuje výnos z pravidelného mesačného vkladu 100 eur v závislosti od výnosu a uplynutého času v rokoch.
| Obdobie v rokoch | 3% | 4% | 5% | 6% | 7% | 8% | 9% | 10% |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 10 | 13 819 | 14 489 | 15 182 | 15 899 | 16 640 | 17 407 | 18 201 | 19 023 |
| 20 | 32 715 | 36 656 | 41 165 | 46 252 | 51 929 | 58 309 | 65 495 | 73 512 |
| 30 | 58 919 | 70 560 | 85 629 | 104 109 | 126 409 | 152 875 | 183 877 | 220 753 |
| 40 | 93 545 | 126 819 | 171 644 | 231 005 | 309 573 | 412 364 | 546 324 | 720 632 |
Vidíme, že aj ciele na úrovni pol milióna eur sú s trochou šťastia realistické (hoci pri vklade len 100 eur mesačne je ich dosiahnutie veľmi neisté). Nevieme ovplyvniť budúci výnos, je tu značná miera neistoty (náhodnosti, šťastia, ...), ale rozhodujeme o mesačnom vklade a tom, kedy začneme sporiť. Podľa predošlej tabuľky je jasné, že najdôležitejšie sú vklady spravené na začiatku, nie tie na konci, pretože majú najväčší vplyv na konečný výsledok.
Z tabuliek je jasné, že mať výnos 6-8% je ohromujúco lepšie ako 4%. To je zásadný argument v prospech investovania do rizikových aktív: bez nesenia rizika je proste výnos menší a efekt na úspory za desaťročia extrémne veľký. Výnos z aktív ako akcie je však nepravidelný: raz +20%, inokedy -30% atď. Treba rátať s veľkými výkyvmi trhových cien akcií, z čoho vyplýva, že do nich možno investovať len s horizontom aspoň 10-20 rokov (t.j. že tie peniaze vybrať skôr nijako neplánujeme). Nasledujúca tabuľka ilustruje, nakoľko je výnos z akcií spoľahlivý; investujeme 100 eur a zaznamenávame výslednú nominálnu sumu vypočítanú v simulácii 30-ročného vývoja.
| Percentil | 10 | 25 | 50 | 75 | 90 |
|---|---|---|---|---|---|
| USA, historická simulácia | 625 | 1134 | 2190 | 4056 | 6889 |
| USA, štatistická simulácia | 720 | 1215 | 2146 | 3844 | 6353 |
| USA, štat. simulácie pre 8% priem. výnos | 165 | 308 | 617 | 1209 | 2248 |
| mimo USA, štatistická simulácia | 206 | 355 | 713 | 1332 | 2299 |
Percentil vyjadruje podiel z možných budúcich scenárov, ktoré sa objavili v simulácii: napr. v stĺpci s percentilom 25 je hodnota taká, že v 25% scenárov bola výsledná suma nižšia než uvedená v tabuľke, a v 75% scenárov bola suma vyššia. Ide len o simuláciu, ktorá má slabiny: historická simulácia vychádza z historických dát z USA, ktoré nemusia byť v budúcnosti relevantné, napr. za posledných 30 rokov bol výnos akciového trhu 11% ročne. Použitý matematický model je zjednodušený a nepopisuje presne ani minulosť, nieto budúcnosť (keďže v ekonómii nevieme robiť opakované experimenty, lebo sa stále všetko mení, je ťažké už len definovať, čo znamená verne popisovať realitu). Štatistická simulácia tiež vychádza z historických dát o výnosoch, ale výnos vyberá náhodne (zjednodušene: ak boli historické ročné výnosy medzi -30% a +50%, tak vyberáme náhodne číslo z tohto intervalu, pričom vyššiu pravdepodobnosť výberu majú hodnoty okolo 5-10% a menšiu hodnoty blízke ku okrajom intervalu). Tento riadok tak lepšie vyjadruje, že budúcnosť nemusí vyzerať tak, ako minulosť, ale má iné nedostatky, napr. je ťažké zachytiť efekty reversion to the mean a momentum. Hodnoty pod percentil 10 a nad percentil 90 sú skôr artefaktmi použitého modelu než popisom reality, ignorujte ich (nezabudnite však na možné riziko úplnej straty peňazí, to nemožno zachytiť takýmito simuláciami, lebo je zriedkavé --- týka sa však nielen akcií, ale aj dlhopisov, nehnuteľností a dokonca hotovosti).
V "bežných" scenároch medzi percentilom 25 a 75 je síce rozptyl stále veľký, ale vidíme, že investícia (pôvodne 100 eur) sa znásobí cca 4x až 20x. Hocičo z tohto intervalu je dôvodom na radosť. Nezabúdajte tiež na to, že akákoľvek vyššia presnosť v prognózach na desaťročia je falošná. (Pri predpovedaní budúcoročného vývoja je to však ešte horšie: spomínané dlhodobé zhodnotenie 4-20x zodpovedá rozptylu výnosov 5-10%, kým pri jednoročnej predpovedi sa bavíme skôr o rozptyle -50% až +100%.)
V tabuľkách vyššie sa zaoberáme nominálnym výnosom. Ak by sme chceli reálny, t.j. očistený o rast cien (infláciu), museli by sme do modelu pridať predpoveď vývoja inflácie na 30 rokov. To je objektívne ťažké, pretože inflácia má sklon z času na čas prudko a nekontrolovateľne stúpnuť. Inflačný cieľ centrálnych bánk je typicky okolo 2% a historicky bola priemerná inflácia 3% (ale jej výpočet je závislý na metodike a jednotlivcom i rôznym skupinám obyvateľstva môžu výdavky rásť výrazne viac či menej, než je oficiálne vykázaná inflácia). Miesto predpovedania inflácie sa radšej zameriame na dva faktory, ktoré (najmä pre investorov do akcií) znižujú súvisiace riziká.
- Technologický pokrok vedie k zníženiu výrobných nákladov. Poznáte to pri cenách počítačov: spočiatku stál osobný počítač viac ako auto, teraz je to pre väčšinu ľudí zanedbateľná položka (ak zrovna nechcete top model). Ceny solárnych panelov klesli viac ako 100-násobne. Veľká časť technologického pokroku sa prejaví ako pokles spotrebiteľských cien, zvyšok v ziskoch firiem. S postupom automatizácie (nová vlna prichádza v podobe umelej inteligencie) klesá podiel ľudskej práce, ak teda chcete mať podiel na ziskoch z produktivity, sotva bude stačiť byť len zamestnancom.
- Miernu infláciu väčšina firiem ľahko postupne prenesie do výstupných cien. Ak im stúpnu náklady (na materiál či mzdy), v priebehu mesiacov až rokov dvihnú svoje ceny. Neplatí to pre extrémnu infláciu (napr. 50% ročne), ale tá sa nezvykne vyskytovať v rozvinutých krajinách; typicky je spojená s výrazným znehodnotením konkrétnej meny menšej krajiny (a teda riziko riešime diverzifikáciou a nemáme v takej krajine veľký podiel majetku).
Naopak, výnos z dlhopisov (nominálnych --- takých je výrazná väčšina na trhu, v typickom podielovom fonde tvoria 100%) je fixný, s infláciou nerastie (presnejšie, závisí to od doby do splatnosti dlhopisu: pri vyššej inflácii stúpnu úrokové sadzby, čiže keď po splatení dlhopisu kúpime nový, bude už mať vyššiu úrokovú sadzbu). Cena nehnuteľností má sklon rásť s infláciou, ale musíte si dať pozor na lokalitu; pokles dopytu vyplývajúci z demografie (vymieranie obyvateľstva v mnohých regiónoch) ľahko preváži inflačný rast.
Pri investovaní do akcií treba ignorovať prudké zmeny ich trhového ocenenia (hoci majú silné emocionálne pôsobenie). Akcia je podiel vo firme; jej vnútorná hodnota je odvodená od budúcich ziskov tejto firmy. Keďže budúcnosť nik nepozná, ľudia majú rôzne názory na to, ktorej firme sa ako bude dariť, a ľudské názory a emócie sa vedia zmeniť veľmi rýchlo, preto sa cena akcie môže zmeniť aj o 50% za rok (nahor či nadol) bez toho, aby sa zásadne zmenili vyhliadky firmy. Investovať do akcií však znamená mať podiel na ľudskej genialite, na všetkom pokroku, na nových nápadoch. Vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo odnepamäti výhodné, bez ohľadu na režim či spôsob fungovania ľudskej spoločnosti.
Možno vás prekvapí, že väčšina firiem je z dlhodobého hľadiska stratových. Väčšina akcií na burze vám v konečnom dôsledku prerobí peniaze. Podobne ako pri akciách a dlhopisoch, aj väčšina nehnuteľností predstavuje biednu investíciu. Zvýšiť výnosy však pri nich pomáhajú požičané peniaze --- banky radi financujú až 60-90% kúpnej ceny nehnuteľnosti. Väčšina ziskov z akcií pochádza z malého počtu šťastných spoločností, ktoré extrémne narastú. Investovanie do akcií teda funguje v priemere, ako celok, ale výber jednotlivých akcií je cesta do pekla.
Myslíte si, že trafíte ďalší Microsoft či Amazon? Možno, ale museli by ste ho vydržať vlastniť desaťročia, a počas tejto doby by neraz táto firma bola v strate či na pokraji bankrotu. Trebárs firma FedEx, jedna z najväčších kuriérskych spoločností na svete, prežila len vďaka tomu, že jej riaditeľ vyhral v kasíne 5-násobok vložených peňazí. Nenahovárajte si, že by ste v takej firme vydržali celý čas mať významnú časť svojich peňazí.
Láka vás investícia do rozvíjajúceho sa odvetvia? Nemožno spochybniť, že vynález osobného automobilu zmenil USA. Ale spomedzi asi 2000 výrobcov áut prežilo sotva niekoľko, a nik dopredu nevedel, ktorí to budú. Aj lietanie a železnice zmenili svet. Ale agregátne za mnohé desaťročia svojej existencie letecké i železničné spoločnosti v USA prerobili peniaze, a aj tí najlepší boli neraz viac v strate ako v zisku. Ekonomické benefity z technologického rozvoja neraz skončia u zákazníkov, nie u firiem, pretože konkurencia je veľká a zväčša vedie k zníženiu cien na úroveň výrobných nákladov (a nulové marže znamenajú nulový zisk). Pozrite si tiež zoznamy najväčších a najúspešnejších firiem v rôznych obdobiach: firmy a trendy nepredvídateľne prichádzajú a odchádzajú. Umelá inteligencia? Super, ale ktovie, kto zožne jej ekonomické benefity. Možno to bude startup, ktorý ešte nebol založený, možno nejaký veľký hráč ako Microsoft, možno firmy aplikujúce AI vo svojom podnikaní či jednotliví spotrebitelia (v r. 2025 väčšina poskytovateľov umelej inteligencie stále prerába peniaze --- a možno to tak zostane po mnoho ďalších rokov).
V investovaní do akcií jednoznačne existuje mnoho rizík. Väčšina z nich sa však viaže na konkrétne firmy či odvetvia, nie na akcie ako celok. Ak kupujete balík všetkých akcií v podobe indexového fondu, relevantné sú pre vás tabuľky a úvahy uvedené vyššie, nie hrôzostrašné príbehy o jednotlivých firmách či kreatívnej deštrukcii.